reklama

Jesennou krajinou

Ráno hlásili v rádiu, že počasie sa rapídne zmení tento týždeň. Privanie chlad a s chladom teplejšie kabáty. A poobede, keď som kráčala tou alejou popri električkovej trati kúpiť bonboniéru na dnešnú návštevu, mi do úsmevu neskočil žiadny práve padajúci list. Napadlo mi, že jeseň, tá už bola. Strávila som ju s ľuďmi, rôznorodými, vo vlakoch, autách, autobusoch, túlaním sa jesennou krajinou. Začala sa zavesením toho plagátu, z ďalekého San Franciska, nad moju posteľ. Pokračovala v ducha Jacka Kerouacka, hľadaním satori. Toho jediného a neopakovateľného. Bola to moja jeseň.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Obrázok blogu

Bola to plodná jeseň. Priniesla Julku. Nikdy pred tým sa mi ani len neprisnila a zrazu je môj život bez nej nepredstaviteľný. Sme dokonale synchronizované. Ja mám kávu, ona mlieko. Ona má bagety, ja praženicu. Ja mám nápad, ona má čas. Ona má nápad a ja odvahu. Niekedy si v presne tej istej chvíli chceme povedať presne to isté. Ona mi klope na dvere a ja jej píšem esemesku. Naraz. Aj to sa stáva. Zaklope na dvere a potom robíme bodrel v kuchyni, a chodíme na čítačky perverzných básnikov, odháňame nežiadúcich nápadníkov a kujeme pikle na tých žiadúcich, a neskoro večer respektíve skoro ráno vracajúc sa z hýrivého mesta na hlavnom „nádraží“ pojedáme vyslovene nechutné hot dogy od Vietnamcov, ktorí nezvyknú v túto pohnutú hodinu spávať. Bola to plodná jeseň.

Bola to opojná jeseň. Opájala som sa vínom, láskou, poéziou. Jedného slnečného predpoludnia sme s Karolínou vystúpili z vlaku a boli sme v Kyjove. Na námestí sme hľadali dom, v ktorom prespal Peter Bezruč, potom si kúpili celozrnné rožky v pekárni a následne mrvili v autobuse a báli sa ako malé deti, že nás šofér vyhodí. Opojené jeseňou, vínom a vzájomnou blízkosťou sme sa prechádzali okolo rybníka, boli na miestnom futbalovom zápase, kde hosťujúci navliekli strašne krikľavé dresy, nevedeli sme, ktorý brankár je ten náš, k tomu hrala z rozhlasu dychovka a ako správne estétky sme to celé označili skrátka za „metakultúru“. Vo víne je nie len pravda, ale aj osud, to hovorí Karolínin „táta“. Áno, bola to opojná jeseň. 

Bola to načasovaná jeseň. Zmeškala som presne tie trolejbusy, ktoré som zmeškať mala. A v tých najneočakávanejších chvíľach som stretla tých najočakávanejších ľudí. A teraz premýšľam, či sa dejú veci, ktoré chcem, alebo, či chcem veci, ktoré sa dejú. Bola to načasovaná jeseň

Bola to farebná jeseň. A keď náhodou bolo šedivo. Nahradila som v ten deň slnko, okrovými pančuchami. Lebo aj ono si potrebuje oddýchnuť.

Bola ta secesná jeseň. Videla som Slovanskú epopej a fotku, kde má Paul Gauguin na hlave klobúk Alfonza Muchu zo slováckeho kroja. Nezabudnem.

Bola to kráľovská jeseň. Čakali sme na kráľovnú a ona prišla. A hneď na druhý deň sme tesne v jej závese vyliezli na Devín a bolo tam kráľovsky. Lebo tam niečo nechala. Ponurú atmosféru škótskej vysočiny a v dámach, čo predávajú lístky pocit, že my už máme, čo rozprávať vnúčatám. My sme videli kráľovnú. Veru, bola to kráľovská jeseň.

Bola to jeseň vo vlakoch. Cestou domov, z Bratislavy do Brna ma dojímala tá pre mňa nevídaná rovina. Borovice v prízemnej hmle. Chlapík oproti čítal knižku v ukrutne modrej lesklej väzbe a mňa ukrutne zaujímalo, čo to tak môže byť. Bol tam Kurt Vonnegut. A tak tam sedeli na jednej strane on a z mojej strany Jack Kerouack a viedli neslyšný dialóg. Za normálnych okolností by Jack ožratý vykrikoval v kupé posolstvá o láske vo francúzštine. Za normálnych okolností, by sa v tom vlaku nikdy nestretli, lebo by ho zmeškal buď jeden alebo druhý, alebo obaja. Za normálnych okolnosti by sa stretli na vlakovej stanici. Bola to jeseň vo vlakoch. 

Úpenlivo rozmýšľam, čo bolo moje definitívne satori tejto jesene. To ako na cintoríne pršalo a do toho svietilo slnko a do toho tá dúha a bolo to odporne gýčové? To ako som sa raz nad ránom zobudila a všetko bolo mliečne biele ako vo sne a tak som spala ďalej? To ako som z okna kaderníctva uvidela Tatry a tú ich večnosť? To ako som včera položila poslednú fľašu posledného jesenného vína hore na kredenc medzi tie ostatné? Rozmýšľam a netuším.

Bola to krásna jeseň. Snívalo sa mi, že cestujem v trolejbuse a snažím sa vyplodiť krkolomnú definíciu krásy. Krása je, keď ráno vyjdem na balkón a poviem: „To je krása!“ Krása je dúfať, že on zase príde a ak nie už len tá myšlienka, aké krásne to s ním mohlo byť. Krása je, keď si moja spolubývajúca češe svoje krásne ryšavé vlasy. Krása je, keď ma z toľkej krásy až zadúša. A je to krásne.
Už to nebude o jeseni. Bude to o mojom splašenom pobehovaní po pražskom letisku. Bude to o jednom meste vo Švajčiarsku, kde tečie rieka menom Rýn. A nie je to obyčajná rieka. Je váženým obyvateľom mesta Bazilej. Budem tam nad ňou stáť a vzdávať jej hold, až kým nepochopím, že aj rieka je len človek. Bude to o čakaní. A ktovie, o čom všetkom to ešte bude. Bola to moja jeseň a som v nej šťastná, napriek zajtrajšiemu počasiu.

Jaroslava Smejkalová

Jaroslava Smejkalová

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...som mladé dievča v starom meste...hľadajúce tie správne slová...Glitter GraphicsZhasnite svetlá vchádza poéziaDrevené nohy odložte si niekama vyznajte jej láskuvyznajte lásku tráve mestám riekamMilujte svojich mužov svoje ženyvnímajte dlho do nocia potom píšte básne krehkí očarení J.U. Zoznam autorových rubrík:  Paralelné svetyNa cesteNedeľná chvíľka poézieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu