Oni majú stále noc
A ja
Ja mám občas aj deň
A nevážim si to
Beznádejne meškám
Ako vždy
keď som meškať nechcela
Niekedy človek nemôže odolať
pokušeniu
beznádejne zmeškať
Električky vyliezajú
spod zeme ako dážďovky
lesklé a zadýchané
prekvapené nevídanosťou
Myslím na Gaudího
a na tých ostatných
čo majú s týmto niečo spoločné
s touto upršanou dlažobnou kockou
chodníkom ulicou mestom
s týmto zapršaným svetom
Uteká sa na električky
V skutočnosti iba mrholí
Som to dievča
Z Modiglianiho obrazu
Slepé až na zaplakanie
Raz dávno ma zvečnil
Mladá brunetka susedka
známa z videnia
cestujúca verejnou dopravou
Prší mi do očí
A v daždi je to ešte horšie
Beznádejne mrholí
Prší
Po tme a v daždi Ponáhľam sa do školy Vlastne iba mrholí Predo mnou slepci s bielymi paličkami snažia sa prejsť cez bránu Pustili svojich psov Mám z nich strach ako z akýchkoľvek iných psov