Jaroslava Smejkalová
Jesennou krajinou
Ráno hlásili v rádiu, že počasie sa rapídne zmení tento týždeň. Privanie chlad a s chladom teplejšie kabáty. A poobede, keď som kráčala tou alejou popri električkovej trati kúpiť bonboniéru na dnešnú návštevu, mi do úsmevu neskočil žiadny práve padajúci list. Napadlo mi, že jeseň, tá už bola. Strávila som ju s ľuďmi, rôznorodými, vo vlakoch, autách, autobusoch, túlaním sa jesennou krajinou. Začala sa zavesením toho plagátu, z ďalekého San Franciska, nad moju posteľ. Pokračovala v ducha Jacka Kerouacka, hľadaním satori. Toho jediného a neopakovateľného. Bola to moja jeseň.